Ja mám Sväté Písmo! Moja túžba sa naplnila.

Mal som vtedy 12 rokov. Zohnala mi ho moja mama s otcom, od babkinej sestry, ktorú sme volali Manika. Bol to vlastne len Nový Zákon. Starý Zákon som nemal. Vtedy Sväté Písmo nebolo tak ľahko dostupné, ako je tomu dnes. Prvý krát som ho prečítal ako siedmak na základnej škole a potom som ho čítal aj na internáte v Leviciach. Ako kresťania by sme mali poznať Božie slovo. 

Čítanie a meditovanie Písma robí človeka múdrym a vyrovnaným. Samozrejme, na hlbšie preniknutie do Božieho slova je potrebné robiť to vytrvalo a postupne. Preto Hieronym odporúča kňazovi Nepociovi: „Čítaj veľmi často božské Písma; ba neodlož svätú knihu nikdy z rúk. Tu sa nauč to, čo máš učiť.“ Vznešenej rímskej panej Lete takto radil čo sa týka kresťanskej výchovy jej dcéry: „Uisti sa, že každý deň si študuje dajaký úsek z Písma... Po modlitbe nech nasleduje čítanie a po čítaní modlitba... Namiesto šperkov a hodvábnych šiat nech miluje božské knihy.“ Meditovaním a poznávaním Písma sa zachováva rovnováha duše. Iba hlboký duch modlitby a pomoc Ducha Svätého nás môže priviesť k chápaniu Biblie: „Pri interpretácii Svätého písma vždy potrebujeme pomoc Ducha Svätého“ Vrúcna láska k Písmu preniká celý Hieronymov život; láska, ktorú sa vždy usiloval prebudiť aj vo veriacich. Istej svojej duchovnej dcére odporúča: „Miluj Sväté písmo a múdrosť bude milovať teba; miluj ho nežne a ono bude nad tebou bdieť; cti si ho a dostane sa ti od neho poláskania. Nech je pre teba ako tvoje náhrdelníky a tvoje náušnice.“ A dodáva: „Miluj vedu Písma a nebudeš milovať neresti tela.“

Liturgická omša „Rorate.“

Osobitnou pobožnosťou v Advente sú „Roráty“ čiže svätá omša slávená pred svitaním, čím je naznačené smutné položenie ľudského pokolenia, ktoré kráčalo v tme, kým mu Kristovým narodením neprišlo plné svetlo Božieho zjavenia a blažená nádej na blízke vykúpenie. Názov „Roráty“ pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska „Rorate coeli de super ...“, čo v preklade znamená „Roste nebesia z výsosti...“ A týmto zvolaním, spevom začína v advente, ešte za tmy (pred svitaní), svätá omša  ku cti a chvále Bohorodičky, Panny Márie. 

Svätou omšou „Rorate“ Cirkev obnovuje v nás túžbu, s ktorou praotcovia očakávali príchod Vykupiteľa. Keďže sa táto svätá omša koná k úcte Panny Márie, uctievame tým i jej blahoslavený pôrod a pripravujeme sa k hodnému osláveniu narodenia Krista Pána, pričom prosíme nebeského Otca, aby Ježišov príchod na svet prospel našim dušiam, ako prospieva zemským plodinám tichý dážď alebo rosa.

Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum:
aperiatur terra, et germinet Salvatorem

Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého;
Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45,8) 

Rorátne sv. omše sa pri svetlách sviečok slávili každý deň adventu okrem nedele a prikázaného sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra. Na roráty chodili celé rodiny. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima, a často brodiac sa snehom smerovali do kostola. Niesli si so sebou lampáše so sviečkami, pretože vnútro kostola mohlo osvetľovať len takéto svetlo. Okná chrámu už bývali rozsvietené a hoci bolo iba šesť hodín ráno, boli kostoly plné ľudí všetkých vekových kategórií. Nechýbali ani deti, ktoré by možno rady sladko spali, ale dospelí ich brávali so sebou. Pri rorátnej omši pribúdanie svetla, ktoré pri svitaní prenikalo do kostola, symbolizovalo približovanie druhého príchodu Krista.

Sláviť Roráty? Z pastoračných dôvodov, a možno aj ako odpoveď na komerciu, ktorá zatláča Advent masívnou kampaňou Vianoc už dobre že nie od septembra, je dobré sláviť Roráty a vrátiť Advent do nášho života. V našej farnosti budeme sláviť Roráty v niektoré dni v týždni po prvej a druhej adventnej nedeli, do 16. decembra.                                          

Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri Poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.

V Adventnom období sa použije organ a iné hudobné nástroje a ozdobuje oltár kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredchádzalo plnej radosti Narodenia Pána. 

Pochválený buď Ježiš Kristus.  "Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami" (Ž 123, 2). Šťastie a nešťastie sluhov alebo otrokov bolo v rukách ich majiteľov, preto sa ich oči vždy obracali na tie mocné ruky. Od tých rúk záviselo všetko. Tento obraz prenáša žalmista aj na Pána, od ktorého vyvolený národ očakáva pomoc, požehnanie a ochranu. Modliaci trpia, preto nepretržite majú obrátený svoj zrak k tomu, ktorý jedine môže pomôcť, ktorý istotne aj pomôže, pokým sa nezmiluje nad nami. 

V prvom verši toho istého žalmu čítame: "Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš." Tieto slová prezrádzajú o žalmistovi, že má pevnú vieru a dôveru v Pána. Upevni nás, Pane, vo viere a posilni našu dôveru v Teba. Nech nás nič neodlúči od Teba a Tvoja milosť nech nám príde na pomoc v pravý čas. Budeme vytrvalo prosiť, kým sa nezmiluješ nad nami. Žalm sa končí nevysloveným presvedčením, že Pán pomôže. Nasýti sa duša potupou, utrpenie dosiahlo vrcholu, už môže nasledovať len prejav Božieho milosrdenstva. Ak sa v každej situácii dívame na Pána, ak sa v každom probléme obraciame na neho, príde nám na pomoc a oslobodí nás od každej úzkosti. Prajem Vám pekný a požehnaný deň a radosť v srdci od nášho Pána.

Máme niekoľko možností:

• Môžeme sa odplácať dobrým za dobré. To je dobré.
• Môžeme sa odplácať dobrým za zlé. To je lepšie.
• Môžeme sa odplácať zlým za zlé. To je zlé.
• Môžeme sa odplácať zlým za dobré. To je horšie.  

Vo Svätom Písme máme takýto odkaz: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“ „Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.“

Ži tak, aby si žil(a) večne v Božom kráľovstve. Ono, ani sa nenazdáme a sme v realite neba. Tak, ako je realita pozemská, tak isto je aj realita nebeská. Verím v nebo. Aj ty. 

Úsmevne

:) – Kto je najmúdrejší na svete! Zápalka. – Má síce malú hlavičku, ale ako jej to páli. - :))

:) – Dedko uvažuje pred návštevou zubára: - Ak nezaplatím, nebudem mať čím hrýzť. Ak zaplatím, nebudem mať čo hrýzť. -:))

:) – Žabka sedí v blate na okraji močiara. Príde ježko a pýta sa: „Tak čo, aká je voda?“ „Ty čo si myslíš?,“ pýta sa urazeným hlasom žaba. Ja tu sedím ako dáma, nie ako teplomer. :))