Ježiš povedal:       Bol som nahý a priodeli ste ma.

„Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: "Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne." Vtedy mu spravodliví povedia: "Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?" Kráľ im odpovie: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." Potom povie aj tým, čo budú zľava: "Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma." Vtedy mu aj oni povedia: "Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?" Vtedy im on odpovie: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili." A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života“ (Mt 25, 31 – 46). 

Žiť život vo viere v Krista tu na zemi znamená pre nás neostávať ľahostajní voči potrebám našich spolupútnikov. Keď prvý krát Ježišovi súkmeňovci počuli tieto slová, o príchode Syna človeka vo svojej sláve, tak to boli pre nich predovšetkým slová motivačné, aby neustali v láske voči blížnemu. A boli dobrí k ľuďom a to bez rozdielu, zvlášť voči tým, ktorým niečo chýba alebo trpia. Ujímali sa ich, akoby pomáhali samému Kristovi. A kto by nepomohol Kristovi v núdzi? Kto by nesedel pri lôžku v ktorom by ležal trpiaci Kristus? Boli to pre nich nové výzvy: Vidíte človeka v núdzi, tak mu jednoducho pomôžte. Navštívte chorého, poteší ho to. Zaujímajte sa aj o väzňov, navštívte ich, keď sa vám to dá. Pomôže im to. Človeka pocestného, prijmite do svojho domu. Smädnému dajte piť a hladnému jesť. Bratia a sestry, tieto výzvy sú adresované aj nám, v súčasnom svete. Je múdre sa do nich vžiť a podľa nich konať. V praktizovaní Kristových slov sa napĺňa aj naša spása. A Kristove slová sú aj tieto: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Človek možno rád pomáha blížnym, ale už nerád počúva o tom, že sa má vyznávať z hriechov. Ale Kristus nás učí pravdivo o Božom kráľovstve a chce, aby sme ho poslúchali aj  v tejto veci a usilovali sa mať srdcia čisté. Keď nie je človek čistý a nesie na sebe skutky tela - ovocie tela, tak sa má očistiť. A tu už oslavujeme Kristovo milosrdenstvo za sviatosť zmierenia, ktorú nám odovzdal. Je to veľký dar. S vďačnosti Kristovi za túto sviatosť sa nám otvára aj srdce pre potreby blížnych. Poznáme svoju úbohosť a vtedy skôr vidíme v ľuďoch Krista. 

"S vďačnosti Kristovi za túto sviatosť (svätú spoveď) sa nám otvára aj srdce pre potreby blížnych." Viď Zachej, ktorý vyslovil pred Kristom slová ľútosti nad svojim doterajším hriešnym životom a to bola jeho spoveď. A srdce Zacheja sa otvorilo pre potreby blížnych. Tak to o ňom čítame vo Svätom Písme. Polovicu svojho majetku rozdám chudobným a ak som  niekoho oklamal, štvornásobne mu to vynahradím. 

Ktorýsi spolubrat v kňazskej službe mi hovoril, že ako istého muža v kostole pohlo k pokániu práve počuté slovo o Zachejovi. Po svätej omši prišiel za ním do sakristie a povedal mu, že on je ten Zachej. Prosím Vás, pomôžete mi. Živé je Božie slovo. 

Budú za Vami prichádzať ľudia, hovoril Pán Ježiš svojim apoštolom a v mojom mene im budete odpúšťať hriechy. A to všetko v moci Ducha Svätého, ktorého na nich dýchol. Apoštoli potom skutočne praktizovali túto službu zmierenia. Ich smrťou však táto služba neprestala, oni mali svojich žiakov a vkladaním ich rúk a modlitbou im odovzdali túto moc. A oni potom svojim žiakom. A tomuto hovoríme: Apoštolská postupnosť. A dnes sú tu biskupi a potom ich kňazi, ktorí majú túto moc. Podotýkam, je to púhy dar a nič iné. A preto sa nad nikoho neslobodno vyvyšovať. Ježiš Kristus je ten, kto ľuďom odpúšťa hriechy. My len môžeme prosiť o odpustenie a ďakovať mu. Odpusť nám naše viny, ako i my, odpúšťame svojim vinníkom, je to naša denno denná prosba k Bohu, Otcovi, v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen. 

Ahojte, deti! V poslednej dobe sa mojím deťom často stane, že na niečo zabudnú. Raz to je zošit do školy, inokedy zase zabudnú pozdraviť starších na ulici. Stáva sa to však aj nám dospelým. Zabudneme kúpiť mlieko ráno v obchode, zabudneme na objednaný termín u zubára, zabudneme sa večer pomodliť s deťmi. A tak to ide deň čo deň. Ako som premýšľala, či neexistuje nejaký liek na zabúdanie, našla som príbeh o zábudlivom meste. Tak čítajte:)  Zábudlivé mesto! V jednom malom mestečku sa začali diať čudné veci. Všetci na všetko zabúdali. Deti si zabúdali písať úlohy, dospelí zabúdali na svojich priateľov, brány kostola ostávali zatvorené, zvony nezvonili a nikto si už nepamätal pôvodné modlitby. Malé mestečko bolo čím ďalej jednotvárnejšie a smutnejšie, ľudia zo dňa na deň sebeckejší a hašterivejší. “Mám dojem, že som na niečo zabudol,” hovorievali všetci. Učiteľ sa pýtal žiakov: ”Prečo ste včera neprišli do školy?” ”Včera bola nedeľa a v nedeľu škola nebýva.” ”Prečo?” Ale nikto nevedel odpovedať. Blížili sa Vianoce. ”Prečo sa na Vianoce spievajú koledy? Prečo sú na vianočnom stromčeku sviečky?”Ale ani na to nikto nevedel odpovedať. Až raz sa prihnal taký prudký vietor, že rozkýval na kostole zvony. Ten najmenší pritom zazvonil. Ľudia sa zastavili a pozerali do výšky. A potom jeden človek za všetkých zvolal: “Už vieeeem, zabudli sme na Boha!”

Ak je na tomto svete ešte nádej, je to preto, že ešte zaznieva Božie meno. Milióny ľudí spája s týmto menom všetky radosti a obavy svojho života. Je to jediné meno, ktoré preberá na seba ťarchu ľudstva a ktoré dáva všetkému zmysel.

Edison, ktorý mal okolo seba študentov, otázku vzkriesenie tela, vyriešil jednoducho. Zmiešal prach a železné piliny a dal študentom otázku: Kto si trúfne oddeliť prach od železa? A keď sa nikto k tomu nemal, sám to urobil – vzal magnet a všetky kovové čiastočky na magnet naskákali. Keď toto dokáže magnet, prečo by Boh nedokázal dať dokopy naše telo a urobiť ho dokonalým a nesmrteľným.