Kuchynský prameň - ročník I, č.4

Strom, ktorý chce rásť a priniesť úrodu, musí koreňmi čerpať obživu z dobrej zeme. Mladí Európy, touto zemou, do ktorej máte zapustiť korene vašej budúcnosti, je evanjelium! V evanjeliu stretávate Krista, ktorý vám vychádza v ústrety. Objavujte a vychutnávajte jeho priateľstvo, pozvite ho, aby bol vaším spoločníkom na každodennej ceste. Iba on má slová večného života.“

 

Misijná nedeľa

Koľkí ľudia zmýšľajú podobne, ako isté mladé a sympatické dievča, vychované v katolíckej rodine, ktoré sa vo vysokoškolskej ankete odvážilo konečne vysloviť, ako to všetko chápe. Áno, mám rada ľudí a som za pomoc ľuďom. Som ochotná prispieť na pomocné fondy a keď skončím školu, rada by som išla do rozvojových krajín a napomáhala spravodlivosti a zvyšovaním kultúrnej úrovne ľudí. Ale Boh, Cirkev, to mi dnes už nič nehovorí. A takto aj mnohí iní vidia úlohu Cirkvi. Nemocnice, ústavy, náboženstvo, starostlivosť o chorých, to všetko áno! Ale ďalej už nič. V tomto vidia mnohí aj zmysel misií – áno, misionári, choďte a postavte školy, cesty a nemocnice. Ale Cirkev dodáva nekompromisne: nadovšetko ich však naučte milovať Pána Boha, lebo len to dáva zmysel tomuto ostatnému, hoci to vzbudzuje niekedy rozpaky.

Misionári z bohatej krajiny museli opustiť svoju misiu, lebo už nemali viac mladých misionárov a tak na ich miesto predstavený poslal misionárov z Indie. A vtedy sa ukázal nedostatok pôsobenia ich predchodcov. Ľudia prišli ako samozrejme predtým – dajte nám peniaze, šaty, jesť... Ale odpoveď bola: Nemôžeme, lebo nemáme. Tak čo tu teda chcete? Chceme s Vami znášať ťažkosti vášho života a naučiť vás milovať dobrého Pána Boha. Trvalo dosť dlho, kým presvedčili domorodcov, že to myslia vážne, ale po čase už nikto neľutoval, že nie sú peniaze, šaty, ani zásoby jedla, ako predtým. Uvedomili si, že získali oveľa viac.

Bratia a sestry, všetko je to veľmi dôležité, ale milovať Boha a aj iným pomáhať, aby ho milovali, to je najdôležitejšie. Keby sa aj všetky žalúdky sveta naplnili dobrým jedlom, toto najdôležitejšie zostáva pred nami ako trvalý cieľ nášho snaženia. Amen.

 

Pravá  múdrosť

Mladá žena sa raz vyjadrila takto: „Nechám toho muža, odídem z domu a budem opäť šťastná a veselá ako predtým.“ Teta jej povedala: „Vidno, že si ešte mladá. Od seba nikam neujdeš. Ak by si mala v duši pokoj, bola by si spokojná a šťastná kdekoľvek. V živote sa nemožno vyhnúť trápeniam, ale treba mať trpezlivosť, modliť sa a čakať – a Pán nám ukáže cestu v pravej chvíli. Tak je to. Mladí to však nedokážu pochopiť.“  Staršie ženy nech mladšie priúčajú múdrosti, aby mali radi svojich mužov a milovali deti. Toto je odkaz pre staršie ženy, tak ako ho čítame vo Svätom Písme a nie je jediný (Tít 2, 3 – 5). Majú priúčať mladšie ženy k dobrým veciam. Vo Svätom Písme je pre nás všetkých, teda nie len pre staršie ženy, tisíce odkazov, rád, povzbudení. A všetko je to napísané pre naše dobro, pre našu spásu. „Sláva Otcovi i Duchu Svätému v Cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen“ (porov.: Ef 3, 21).

Vezmem to teraz trošku z iného pohľadu, Šavol = Pavol, ohrozoval kresťanov v prvotnej Cirkvi, zatváral ich do väzenia a mnohí prišli o život. Cirkev sa však modlila za tohto nepriateľa. Kriste, urob s tým niečo. Zachráň nás. Vysloboď nás z jeho ruky. Vidíš, že čo s nami robí. A Pán zasiahol. Pán vie obrániť svojich. Na túto tému bolo aj evanjelium z minulej nedele. Ako vdova prichádzala za nespravodlivým sudcom a prosila ho, aby ju obránil pred človekom, ktorý jej znepríjemňoval život. A napokon sa jej dostalo pomoci od neho, ale nie ihneď. Je to smutné a veľmi bolestivé, keď v rodinách majú napr. alkoholika, ktorý má pritom aj agresívnu povahu. Stretol som sa neraz s takým prípadom. V policajnej službe a tiež aj v kňazskej službe. Raz som stretol v meste chlapca, ktorého som poznal a on mal otca - alkoholika, povedal mi, že sa s maminkou a sestrou odsťahovali a bývajú v nejakom byte v meste. Videl som na ňom, že je taký pokojnejší a šťastnejší. Predstavte si, že predtým bývali často večer, až nie každý večer, uzamknutý v jednej izbe a triasli sa, lebo sa báli ocka, keď prišiel domov opitý. Na druhý deň ráno mu tento chlapec hovoril: "Oco, prosím ťa, už nepi alkohol. On mu na to prikývol. Ale večer znova prišiel domov opitý a bil mamu.“ Museli sa zamknúť v izbe. Jednoducho, tá žena to musela riešiť takto, odsťahovaním sa od neho. Nemyslím si, že by ho nemilovala. On keď bol triezvy bol dobrý, ale alkohol v krvi ho zmenil na nepoznanie. Modliť sa treba aj za týchto ľudí, ktorí majú problémy so svojou povahou, alkoholom a pod. Stávajú sa aj veľké nešťastia a tragédie v rodinách. Vždy je to smutné a je za tým veľa bolesti. Ale niekedy človek opustí  manžela alebo manželku preto, že ho (ju) už nemiluje, pritom sa brali z lásky. Kto chce, sa hovorí, že si nájde nejaký dôvod, prečo rozvod a pod. Sú veci, ktoré treba zvažovať a neunáhliť sa v rozhodovaní. Každý z nás totiž raz bude stáť pred Sudcom  a budeme sa zodpovedať za svoje činy. Modlime sa jeden za druhého, aby sme obstáli a  bolo nám odpustené. V živote sa nemožno vyhnúť trápeniam, ale treba mať trpezlivosť, modliť sa a čakať – a Pán nám ukáže cestu v pravej chvíli. Poznám človeka, ktorý robí kostolníka, a pred svätou omšou mi povedal, aby som si nalial do ampulky víno. Voda už bola naliata v druhej ampulke. Prečo aj víno nenalejete vy, spýtal som sa ho. Povedal mi, že kedysi bol alkoholikom, podujal sa na liečenie, dostal sa z toho a teraz si dáva pozor. Nechce prísť s alkoholom ani len do kontaktu. Ó, Pane Ježišu, pomôž nám ľuďom nie len z područia alkoholu, ale aj z iných nerestí, zlých návykov, dostať sa na slobodu. Vysloboď nás, Pane. Prosíme ťa o túto milosť.  Amen.

Istým manželom skrsla takáto myšlienka, že si trochu prehĺbia svoj náboženský život. Ale ako to urobiť. A tak si povedali, že sa cez obedňajšiu prestávku vždy zídu pred dverami neďalekého kostola a budú sa spolu cez obed krátko modlievať. Robili to vytrvalo, až si ich všimla rehoľná sestrička, ktorá sa starala o kostol a jedného dňa sa im prihovorila: Ja som si vás všimla, že sem chodíte denne a tak som si povedala, že vám prídem zakaždým dvere otvoriť - nová milosť. A po čase im sestrička povedala: Viete čo, nebudem vás čakať pred kostolom, príďte si po kľúče sem do kláštora a potom zamknite kostol a kľúče prineste. A oni sa vytrvalo modlievali a tak sa sestrička dohodla so svojou predstavenou a dala urobiť náhradný kľúč a ten im potom dala, aby nemuseli kľúč vracať a zašli do kostola, kedykoľvek chcú. A oni to aj robili a cítili, ako ich Boh pre ich vytrvalosť požehnáva a dáva im milosť za milosťou.

Prehĺbiť si svoj náboženský život. Kto už takéto vnuknutie má, tak určite nájde aj spôsob, ako na to. Veď čo dokážeme sami od seba urobiť. Potrebujeme Božiu milosť hneď na začiatku a potom milosť za milosťou. Boh sa k nám určite nezachová ináč, ako sa zachoval k týmto manželom. Aj teraz ďakujem za Božiu milosť, za jeho priazeň voči nám všetkým. Veď Boh má vždy dobrý zámer s nami. Vedie nás presne podľa svojho zámeru a nakoniec nás prijme do slávy. Amen.


)) „Ježko si pochutnáva na jabĺčku a v tom priletí bocian a spýta sa ho: Čo ješ jež?

A ježko na to: Čo bocian bocian.“ :))